Kurz nemčiny

Veľakrát sa stretávam s názormi, či a ako sa učiť cudzí jazyk, ak chceme ísť pracovať do zahraničia. A tu sú niektoré názory:

1. Nepotrebujem cudzí jazyk, veď sa nejako dohodnem

Určite, aj to je názor. A dokonca nejako to možno môže istý čas aj fungovať. Na to, aby sme sa dohodli - je však potrebná vôľa a ochota obidvoch strán. A úprimne, nie všetci a vždy majú trpezlivosť s cudzincami. A tobôž nie s cudzincami, ktorí nehovoria ich jazykom.

Žila som v Nemecku, ale v tom čase som už mala štátnicu z nemčiny - napriek tomu to nebolo vždy jednoduché. Príklad: na poradách v sporiteľni sa hovorilo dialektom. A vedľa mňa sedel nemecký vedúci oddelenia, ktorý mi dialekt prekladal do spisovnej nemčiny. Ak som niečo nerozumela, vedela som sa po nemecky opýtať, dať si vysvetliť to, čomu nerozumiem (myslím tým veci, ktoré v Nemecku fungujú ináč ako u nás) a pod.

Nutnosť vedieť jazyk závisí od druhu práce, ale určite je fajn, ak je človek nezávislý a dokáže prečítať a porozumieť pracovným podmienkam, úradom, polícii a pod. Život v zahraničí prináša aj situácie, keď človek veľmi potrebuje vedieť jazyk. A vtedy jazykové znalosti ocení.

Na niektoré pozície je dokonca predpísaný konkrétny povinný stupeň znalostí nemčiny - napr. pre zdravotnícky personál, ale aj pre štúdium na nemeckých VŠ.

Takže vedieť jazyk vopred je podľa mňa len a len dobre.

2. Nepotrebujem vedieť jazyk, veď sa na mňa niečo nalepí v zahraničí

Nalepiť sa niečo nalepí. Hlavne slovíčka, možno niektoré frázy pre danú konkrétnu situáciu. Možno dialekt.

Ale čím viac už viete vopred, tým viac sa na Vás môže "nalepiť". Nemčina je bohatý jazyk, slová majú jemné odtiene, existujú zložené slová, existujú slovné spojenia, kde si nevystačíte s jednoduchým dosadzovaním slovenského slova za nemecké. Príklad: Sie versteht Bahnhof - nemôžem preložiť ako "(Ona) rozumie železničnú stanicu". A ak už máte dobré základy nemčiny, môžete začať objavovať tento neznámy svet slovných spojení a jemných odtienkov. A Váš pobyt v zahraničí efektívnejšie využijete na zdokonalenie sa v jazyku.

3. Nepotrebujem gramatiku

V súčasnosti pomerne rozšírený názor. Veľmi otázne je však, čo sa tým myslí. Ak nechcem hovoriť v 1. páde a neurčitku a nechcem sa ani naspamäť učiť celé vety a odstavce (s ktorými si aj tak nevystačím vo všetkých situáciach) - tak asi by som mala vedieť spájať slová do viet, tvoriť otázku, vedieť ako povedať, že niečo robím, urobila som alebo budem robiť. A to je už predsa gramatika. Veď aj v slovenčine - teda v našom materinskom jazyku - sa učíme gramatiku a nehovoríme v neurčitkoch. I keď nie všetci a vždy používame materinský jazyk správne.....

4. Rôzne rýchle metódy učenia - 2 týždne a pod.

V súčasnosti sa prezentuje mnoho metód, ktoré sľubujú, že jazyk zvládnete veľmi rýchlo - napr. za 2 týždne a pod. Nuž ale mám smutnú správu - ako rýchlo sa naučíte jazyk, závisí v prvom rade od Vás, koľko času tomu môžete venovať. Na základe štúdií kognitívnych psychológov človek si zapamätá len 20% z počutého, ale 90% z toho, čo aktívne robí - t.j. mali by ste pravidelne počúvať, čítať, písať a hovoriť po nemecky.

Myslím si, že na to, aby človek hovoril dobre, treba ovládať gramatiku a mať širokú slovnú zásobu. A slovná zásoba sa rozširuje počúvaním televízie, čítaním kníh a časopisov v nemčine. Ale na to, aby ste to mohli urobiť, potrebujete už dostatočnú slovnú výbavu. A tú sa jednoducho treba naučiť. Skratky neexistujú. Jedna moja pani profesorka mi povedala, že človek ovláda jazyk vtedy dobre, ak v ňom aj myslí. V tom čase som si myslela, že takýto jav nemôže nikdy nastať. Ale pani profesorka mala pravdu: Fakt sa to dá, mám to vyskúšané!!

Z mojich skúseností môžem povedať, že najviac nedorozumení vzniká u mierne pokročilých. Začiatočník vie, že nevie nemecky, a tak sa učí jazyk poctivo. Po určitom pomerne krátkom čase však môže dôjsť k zvratu. Niektorí mierne pokročilí sa naučili nejaké slovíčka, niečo z gramatiky a nadobudli pocit, že už  ovládajú jazyk. A vtedy môže dôjsť k nepríjemným nedorozumeniam.

K textu niektorí pristupujú tak, že niečo si domyslia, niečo si poskladajú, na niečo použijú Google translate. A výsledný efekt takejto "tvorivosti" je niekedy dosť vtipný. Príklad: dostala sa mi do rúk kniha z knižnice písaná len v nemčine, kde si predchádzajúci čitateľ písal slovenské preklady ceruzkou. Keď chceme napr. pochopiť slovo Voranmeldung musíme vedieť, že to súvisí so slovom Anmeldung nie Meldung. A preto v žiadnom prípade nemôže slovo znamenať "vopred odovzdané správy" ale vopred sa prihlásiť (prípadne u lekára hovoríme vopred sa objednať). Podobne slová "Sprechstunde" a "Sprechstundenhilfe" neznesú doslovný preklad (teda jednoduchú výmenu slova za slovo). Alebo slovné spojenie "jemanden über den Tisch ziehen" neznamená, že niekoho fyzicky ťaháme  cez stôl. A takto by sa dalo dlho pokračovať.

Ponúkam kurz nemčiny cez Skype.

Bližší popis čoskoro.